Kvačianska dolina sa nachádza v Chočských vrchoch na pomedzí Oravy a Liptova. Nachádzajú sa tu dva tradičné vodné mlyny z 19. storočia, ktoré slúžili okolitým dedinkám na mletie múky. Museli byť postavené práve tu, pretože inde voda nemala takú silu, aby roztočila koleso mlyna. Dnes sa skupinka nadšencov snaží tieto stavby zachrániť a vrátiť im život...
"Hmm...tak poďme aj len my dve..." to bola tá rozhodujúca veta, keď nám naši kamaráti na poslednú chvíľu odriekli účať na dlho pripravovanej ceste na Oblazy. Zbalili sme si potrebné veci a v piatok ráno sme sa vydali na cestu. Začiatok, ani okolnosti, za akých sme odišli z Nitry vôbec nenaznačovali, čo nás čaká. Ifka už raz na mlyne bola, na letnej strážnej službe aj s Andrejom. Prvé prekvapenie sme zažili, keď sme šli autobusom cez Donovaly. prvýkrát túto jeseň som videla sneh naživo. Škoda, že tie vločky boli také malé, že ich fotoaparát nedokázal zachtiť. Prišli sme nakoniec do Liptovského Mikuláša, spravili posledné nákupy, ale toto zdržanie sa nám stalo takmer osudným. Keď sme sa vrátili späť na stanicu, autobus, ktorým sme mali cestovať bol už úplne plný, ale našťastie šofér si to nemyslel, takže nás ešte zobral...a ešte asi 15 ľudí po nás. Ako sme zistili dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Ani som sa nemusela držať a stála som bez pohnutia aj na ceste plnej zákrut. Nebol problém natlačiť ľudí do autobusu, horšie už bolo dostať sa von. Ifka pri jednom uhýbacom sa manévri skončila na kolenách jedného mladého muža :) ale nesťažovala sa. Vystúpili sme na začiatku dedinky zvanej Huty. Privítalo nás husté sneženie, takže sme si sa konečne mohli snehu aj dotknúť, nie len ho pozorovať spoza okna. Ifka ešte pred píchodom do Hút tvrdila, že zo zastávky trvá cesta na mlyn tak pol hodinku, ale keď sme vystúpili skonštatovala, že vlastne ona pozá cestu tam len z miestnej krčmy, na čo zareagoval jeden miestny mladík hlasným smiechom. Nečudujem sa ...
Po hodine cesty sme sa konečne dostali na miesto, odkiaľ mala cesta trvať už spomínanú pol hodinku. Pred týmto posledným úsekom cesty sme sa trošku posilnili - čokoládou. Ifka pri vstupe do lesa, lebo tadiaľ viedla naša cesta, odovzdala pozdrav od Dušana bytostiam doliny a mlynov. V tom momente sa spustila taká hustá a nádherná metelica. Bolo to úchvatné.
Komentáre