Mala by som začať pekne po poriadku, a to cestou do Sniny. Deň pred odchodom sme ešte mali skúšku, takže som musela ísť do Nitry a až odtiaľ cestovať do Sniny. Aspoň som nešla sama, aj keď pôvodne sme mali ísť iba s Ifkou, no nakoniec sa pridal aj Tomi, Mišo, Sima a Ivana. Vstávali sme skoro ráno a podaktorí z nás dokonca ani nevstávali, veď keď bola zábava až do skorého rána, načo ísť spať:) Na stanicu nás boli odprevadiť naši blízky a hlavne tí, čo boli ochotní tak skoro ráno vstávať. Bol sviatok a spoje nešli až tak ideálne, preto nám pani za okienkom dla papier vytlačenými prestupmi. Naša cesta mala trvať niečo cez 10 hodín. Najskôr sme sa odviezli z Nitry do Leopoldova, kde sme vyše hodiny čakali na prípoj, ktorým sme sa mali odviezť do Trenčína a tam prestúpiť na IC. To však nebola pravda. Mali sme ostať sedieť v tom rýchliku a odviezť sa až do Košíc. V IC nám milý sprievodca povedal, že nemáme lístky na IC a musíme si doplatiť. Vyšlo by nás to šiestich oficiálne niečo cez 1000 SK, ale bol taký milý, že nám to dal bez papiera za 500. To bola prvá nepríjemnosť cestou do Sniny. Vlastne nie...zabudla som na to ako Mišo dostal pokutu v Trenčíne, že nepoužil na vykonanie svojej potreby toalety, ale išiel len niekam za roh. Najväčšia sranda bola, že policajt tam šiel tiež kôli tej istej činnosti, ale keď zbadal Miša rozhodol sa radšej si zarobiť:) No ale späť k našej ceste. Až do Košíc sme viac menej spali. Našťastie vlak, na ktorý sme mali nastúpiť sme stihli napriek tomu, že IC malo asi pol hodinové meškanie. Do Humenného sme sa dostali v pohodičke, bol tam milý ujo sprievodca. Dokonca nám aj zaspieval. Kedysi tuším tiež študoval v Nitre, tak nám aj porozprával pár vtipných príhod. V Humennom sme mali tiež hodinku voľno, tak sme skočili na menší nákup to Hypertesca a potom hurááá prekonať posledný úsek cesty. Nakoniec sme šťastne dorazili do cieľa našej cesty - Sniny.
Boli sme tam prví a na Stanici nás čakal Jožko, vysvetlil nám kadiaľ sa dostaneme na intrák, kde sme mali bývať a nakoniec nám odviezol veci. Cesta zo stanice vôbec netrvala dlho napriek tomu, že sme šli pešo. Asi to bude tým, že Snina nie je až také veľké mesto. Na internáte Združenej strednej školy bol pokoj, pretože boli prázdniny, ubytovali nás na najvyšom poschodí a neskôr sme zistili, že je tam ubytovaných aj zopár robotníkov. Jožko sa ponáhľal do Nitry, tak nám kázal ísť neskôr po náš dozor na stanicu. Prišli PhDr. Bocánová a doktorandky Ambrózová a Fialeková:) Ja s Ifkou sme sa ubytovali na 4 miestnej izbe (boli tam ešte aj trojmiestne) a pridala sa k nám Simča a jedno miesto sme držali Tamarke, ktorá mala prísť na druhý deň. Simča sa však ešte v ten deň odsťahovala, keďže prišla do Sniny aj jej spolužiačka Kika, tak aby nezostala sama. Z jej postele sa automaticky stal šatník:) V stanovený čas sme sa vybrali pre náš dozor a zároveň sme vyzdvihli z nejakej krčmy Jurka, Matúša, ktorí boli v pokročilom štádiu opilosti a našu budúcu spolužiačku Lucku. Cestou na internát sme sa ešte zastavili v obchode, kde Matúš riešil dilemu zubnej kefky. Nakoniec si vybral tú správnu...detskú:) My sme si kúpili ešte niečo na pitie, lebo pitný režim trebalo dodržiavať. Bohužiaľ, pre mňa sa to ten večer stalo osudným. Po doplnení tekutín si spomínam už len na súboj s Matúšom o ružovú deku a potom nejaké útržky. Viem, že sme boli v nejakom podniku, ale cestu tam si nepamätám ani pobyt tam a cestou späť ma tuším Matúš podopieral. Zvyšok večera by mal opísať niekto iný, pretože mňa iba vyzliekli a nechali spinkať. Ráno som sa zobudila na neznámom mieste a trvalo mi naozaj dosť dlho, kým som si uvedomila, kde som. Možno mi to neuveríte, ale mala som moje prvé okno v živote...ale to už je druhý deň a o tom napíšem nabudúce...
Komentáre