Katik

   Všetkému bol na vine jeden pekný aprílový deň. Slnieško krásne svietilo, tak sme sa s Ifkou dohodli, že si pôjdeme niekam sadnúť a prediskutovať témy našich bakalárok. Otázka však bola kam? V podnikoch je vždy veľa ľudí a aj tak sme nechceli sedieť niekde vnútri, keď vonku je tak krásne. A bolo rozhodnuté...išli sme niekam, kde budeme mať pekný výhľad a pokoj...vyhrala to Kalvária.

     Dohodli sme sa okolo obeda a stretnúť sme sa mali až večer o siedmej na pol ceste. Všetko pekne vychádzalo, aj keď som sa "musela" vzdať jednej veľmi hlučnej akcie na intráku, ktorú si tam spravilo zopár jednotlivcov. Menší problém sa objavil až keď som vyšla von. Od Bratislavy išlo na Nitru čierne mračno, ktoré v žiadnom prípade nevyzeralo nevinne. Keď sme sa na obed dohadovali kam pôjdeme, nebrali sme do úvahy aprílové zmeny počasia. Napriek Ifkinmu panickému strachu z búrok, resp. bleskov sme náš pôvodný plán zrealizovali. Z Kalvárie sme mali nádherný výhľad na panorámu približujúcich sa mrakov. Bolo to krásne a zároveň to naháňalo strach.

   Ifka otvorila fľašu zoborského. Pripili sme si asi na všetky podstatné veci,ktoré nás v ten deň trápili, keď nám zrazu napadlo pripiť si aj na hromžiaceho Perúna. Obrazne sme mu obetovali celý zvyšok fľaše toho šumivého vína. Všetko sme vypili...ani kvapka nepadla na zem. A možno práve toto spôsobilo, že neskôr, keď už bolo zopár mrakov aj nad Nitrou, nepadla z nich na zem ani kvapka. Búrka nezasiahla Nitru...mraky sa otočili a smerovali na Nové Zámky, kde sa dostatočne vybúrili. To sme sa však dozvedeli až na druhý deň, aj keď sme prakticky celú noc strávili vonku alebo v Tatre.

   Zaujímavý začiatok večera odštartoval veľmi zaujímavú noc...ale to už je o niečom inom...Aj keď je pravda, že v tú noc som sa ešte na Kalváriu vrátila...tentokrát s tou fľašou medoviny, ale s inými ľuďmi :-)